Duševná zdravie je rovnako dôležitá ako fyzické zdravie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je duševné zdravie stav pohody, pri ktorom človek zvláda bežný stres a jeho činnosť je produktívna. Nejde o to „nemať žiadny problém“, ale ide o schopnosť fungovať, rásť a zvládať životné výzvy.

V 21. storočí na nás vplýva čoraz viac rôznych podnetov/faktorov a tlaku než kedykoľvek predtým. Medzi faktory ovplyvňujúce naše duševné zdravie patria:

  • externé faktory: digitálne prostredie, školský/pracovný tlak, rodinné vzťahy, ekonomická neistota, prebytok informácií,
  • interné faktory: genetika, temperament, odolnosť voči stresu, emocionálne zručnosti, životné skúsenosti.

WHO a najnovšie výskumy upozorňujú, že duševné zdravie sa stáva kľúčovým aspektom celkového zdravia.

Podľa Institute for Health Metrics and Evaluation (IHME) mal v roku 2019 na Slovensku približne každý siedmy človek nejaký duševný problém (ide o cca 760 000 osôb), čo predstavuje približne 14 % populácie, o niečo menej než je priemer EÚ. Nižšie uvedené grafické znázornenie poskytuje prehľad najčastejšie sa vyskytujúcich problémov, medzi ktoré patria úzkostné a depresívne poruchy, ako aj poruchy súvisiace s konzumáciou alkoholu a užívaním drog [1] .

Použitý zdroj:
[1] Grajcarová, L. (2020). Duševné zdravie a verejné financie – Diskusná štúdia. Ministerstvo financií. In OECD & European Observatory on Health Systems and Policies, Slovensko: Zdravotný profil krajiny 2023, State of Health in the EU.

Duševné zdravie dospelých

Dospelí dnes čelia viacerým náročným situáciám, ktoré ovplyvňujú ich psychickú pohodu:

  • sociálno-ekonomický tlak: neistota zamestnania, ekonomické zmeny, finančné ťažkosti,
  • pracovné faktory: toxické prostredie, veľa nadčasov a nízka kontrola nad prácou, riziko vyhorenia,
  • osamelosť: aj napriek online kontaktom,
  • informačné preťaženie.

Ako si dospelí ľudia môžu chrániť svoje duševné zdravie?

  • nastaviť si hranice v práci a taktiež vo svojom súkromí,
  • mať pravidelný pohyb,
  • kvalitný spánok,
  • sociálna opora – skutočné rozhovory, nielen online správy,
  • digitálna hygiena – uvedomelé používanie technológií, obmedzenie času online, vypnutie stresujúcich notifikácií a pod.,
  • odborná pomoc – psychológ alebo terapeut nie je znak slabosti, ale zodpovednosti. Témy ako terapia, mindfulness, či psychohygiena sú dnes viac otvorene diskutované a prestávajú byť tabu.

Duševné zdravie detí

Duševné zdravie detí dnes získava zaslúženú pozornosť. Psychická pohoda detí ovplyvňuje školské výsledky, energiu, náladu a vzťahy. Deti reagujú na stres nielen zmenou správania, ale aj fyzickými prejavmi. Dlhodobý stres, či konflikty
najmä doma môžu negatívne ovplyvniť ich duševné zdravie v budúcnosti.

Naproti tomu psychická pohoda detí znamená rovnováhu emócií a duševného zdravia. Je základom pre zdravý rast, sebavedomie a schopnosť zvládať životné situácie. Deti s podporujúcimi dospelými majú väčšiu šancu vyrásť na odolných a spokojnejších dospelých.

Výzvy, ktorým dnes deti a tínedžeri čelia:

  • silný tlak na výkon: v škole, na krúžkoch a na voľnočasových aktivitách,
  • digitálne prostredie a sociálne médiá: menia spôsob získavania informácií, budovania vzťahov a vnímania sveta, vyskytuje sa kyberšikana, digitálne preťaženie ovplyvňuje spánok, pozornosť a sebaobraz, hrozí zvýšená emočná záťaž,
  • nedostatok pohybu a skutočných sociálnych kontaktov,
  • nízka frustračná tolerancia: problémy s reguláciou emócií, „odmeny online“ znižujú trpezlivosť a odolnosť voči stresu,
  • narušené vzdelávanie, izolácia a rodinný stres: zhoršenie kvality života, nárast symptómov úzkosti a depresie.

Ako deti (ne)zvládajú stres

Stres sa u detí prejavuje rôzne: niektoré deti ho ukazujú priamo, iné ho skrývajú za fyzické ťažkosti, stiahnu sa do seba alebo sú naopak impulzívnejšie. Dôležité je všímať si zmeny správania, ktoré pretrvávajú dlhšie:

  • výkyvy nálad a podráždenosť,
  • problémy so spánkom, či sústredením,
  • ústup zo sociálnych aktivít,
  • zmeny v apetíte,
  • fyzické príznaky – bolesti bez zjavnej medicínskej príčiny,
  • pokles motivácie v škole.

Tieto prejavy často naznačujú, že dieťa potrebuje viac bezpečia a podpory.

Ako podporiť duševné zdravie detí:

  • viesť otvorené rozhovory a dávať priestor na vyjadrenie pocitov,
  • povzbudzovať k aktivitám, ktoré ich bavia,
  • zabezpečiť pravidelnú stravu, pohyb a dostatok hry,
  • podporovať kontakt s rovesníkmi a stabilný denný režim,
  • spolupracovať s učiteľmi a ďalšími dospelými,
  • ak pretrvávajú zmeny správania, je potrebné osloviť pediatra (je prvým kontaktom a môže odporučiť ďalšie vyšetrenie) alebo detského/školského psychológa, poprípade psychiatra, ktorí posúdia psychický stav dieťaťa.

Psychológovia upozorňujú, že dnešné deti sa učia zvládať stres inak ako predchádzajúce generácie. Často im chýba priestor na voľnú hru, oddych a prežívanie pocitov, ktoré sú kľúčové pre zdravý vývoj.

Ako nájsť pomoc?

Nikto nemusí náročné obdobia zvládať sám. Ak máte pocit, že vy alebo vaše dieťa potrebujete oporu, odborná pomoc môže byť kľúčovým krokom k zlepšeniu psychickej pohody.

Spoločnosť Avicenna Concierge ponúka dostupnú psychologickú starostlivosť, ktorá spája odborné skúsenosti, ľudský prístup a dôveru.

Tím skúsených odborníkov a špecialistov z oblasti pediatrie a psychológie pomáhajú pri zvládaní stresu, úzkosti, depresie, či iných psychických výziev. Avicenna Concierge sa stará o individuálny prístup, zabezpečuje koordináciu odborníkov a poskytuje diskrétnu, profesionálnu podporu, aby klienti získali pomoc presne podľa svojich potrieb.